Tak a je to tu zas. Konečne Ábelová. V piatok 17. apríla sme sa teda po dlhej ceste dostavili na Pustý
Dvor, kde nás privítal brat Samuel s jeho vždy žiarivým úsmevom. Ako čas plynul, dom sa napĺňal
novými, ale aj známymi tvárami. Neskôr sme oficiálne začali vešperami, svätou omšou a všetkými
očakávanou večerou, po ktorej sme mali úvod do témy „Sme otrokmi svojich návykov?“. A ako to už
dobre poznáme, nesmelo chýbať ani Mestečko Palermo a jeho chaotický priebeh.

V sobotu ráno sme po prebudení začali deň modlitbami a posilnením v podobe raňajok. Prednáška
v podaní brata Samuela, ktorá bola jemne načrtnutá v piatok, sa mohla začať. V skupinkách sme
prichádzali na kľúčové body, po ktorých nasledovala živá konverzácia plná zaujímavých pohľadov
a postrehov. Ďalšiu prednášku „3 tiene slobody – pýcha, hnev a obžerstvo“ prevzal Andrej, aby nám
priblížil otázku, kto v našom živote drží volant: my alebo naše neresti? A tiež aké lieky na ne môžeme
aplikovať.

Obohatení novými vedomosťami sme sa nahrnuli do kaplnky na modlitbu počas dňa a svätú omšu,
ktorá bola hudobne sprevádzaná našimi talentovanými priateľmi. Slnečné lúče a zvonček o poschodie
nižšie nám povedali, že je čas na prechádzku s ružencom. Počasie bolo ideálne; akoby sa modlilo
s nami. Následne nám Andrej urobil prednášku o acédii, po ktorej nasledovala naša obľúbená časť –
adorácia s opäť krásnym hudobným doprovodom. Najedení a pobavení po zábavnom večeri sa
väčšina ľudí pobrala von, aby si užili nočnú oblohu. Ďalší a posledný deň sa začal ako vždy modlitbou
a po krátkom zhodnotení nadišiel čas ísť domov. Nelúčilo sa nám ľahko, no veríme, že sa onedlho
všetci opäť uvidíme.

Na každom víkende strávenom na Pustom Dvore si osobne uvedomujeme niečo dôležité. Napriek
tomu, že sme sa s niektorými ľuďmi stretli po prvý alebo druhýkrát v živote, človek tu má pocit, akoby
to bolo omnoho dlhšie. Láska a radosť, ktoré sálajú z týchto ľudí, vám dajú pocítiť, že sme tu ozaj ako
rodina, a sme Bohu veľmi vďační, že sme sem mohli prísť a zažiť to.

Ema a Šimon Kubovci

***************************************************

,,Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ 2 Kor 3, 17

V piatok 17. apríla popoludní sme sa zišli na Pustom Dvore v Ábelovej zo všetkých kútov Slovenska.
Postupne, ako sme prichádzali, sme odkladali batožinu a aj starosti. Hneď od začiatku sme sa tešili na
vešpery, svätú omšu s bratom Samuelom a následné vďakyvzdanie. Po večeri sme oficiálne otvorili
stredoškolskú Akadémiu svätého Tomáša a následne začali rozoberať tému slobody. Prvá prednáška s
názvom „Tu stojím a nemôžem inak“ nás postavila pred otázku, či sme naozaj slobodní, alebo len
zotročení vlastnými návykmi (zistili sme že reels-ka majú najväčšiu popularitu). Deň sme ukončili
kompletóriom a tichom ktoré nám padlo vhod.

Sobota sa začala skoro – možno až podozrivo skoro. Invitatórium, ranné chvály a krátka meditácia
pomohli, aby sme sa na seba aj na Boha pozreli o čosi úprimnejšie. Odmena v podobe raňajok… no
kto by tomu odolal? Pokračovala prednáška o návykoch. Išli sme ešte hlbšie, a keď sa k tomu pridali
„Tri tiene slobody“ – pýcha, hnev a obžerstvo – nie jeden z nás si uvedomil, že najväčší nepriateľ našej
slobody nie je z vonkajška, ale sme to my sami.

Svätá omša opäť všetko spojila a po obede prišiel čas rozhýbať nielen myseľ a naše výrečné jazyky, ale
aj nohy. Ružencová prechádzka prírodou mala svoje. Večerná adorácia bola zážitok ako vždy. Bol
priestor na ticho a úprimný rozhovor s Bohom, ale aj na spoločnú modlitbu, ktorá sa niesla v duchu
prekrásnych piesní. A potom prišiel zábavný večer. Kreativita, smiech, možno aj trochu improvizácie
a momenty, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať. Klasická hudba so sv. Tomášom, slepá mapa,
pantomíma s opisom a našlo sa miesto aj pre historické okienko (vďaka Ti, Beňo). Noc pokračovala
rozhovormi a pozorovaním hviezd. Zážitok, na ktorý budeme dlho spomínať. Samozrejme, tí, čo vstali
o tretej ráno, sa s Pánom spojili na tradičné matutínum.

Nedeľa už niesla v sebe lúčenie. No ešte predtým sme si zhrnuli, čo sme zažili a čo sme si odnášame
z chaty. Svätá omša uzavrela celý víkend tak, ako sa začal – vďačnosťou. A tak sme sa po obede
rozchádzali späť do svojich domovov, škôl a povinností. Možno navonok rovnakí, ale s vedomím, že
sloboda nie je samozrejmosť. Že niekedy si v nej bránime sami. A že cesta k nej síce nie je
jednoduchá, ale určite stojí za to.

Karolína Cibuľová