Historicky prvá duchovná obnova Akadémie sv. Tomáša Akvinského sa konala v pôstnom období aj pre 25+ ročných. Prvý marcový víkend sa na Pustom Dvore v Ábelovej stretlo desať po Bohu smädných mužov a žien. Rástli spolu v poznaní a obklopení tichom sa vnárali do Božej prítomnosti. Sprevádzali ich pri tom bratia dominikáni a otec so synom Žemlovci tíšiaci telesný i duchovný hlad. Čo počas krátkeho, no výdatného víkendu zažili?

Brat Vavrinec im pomocou metódy redakčnej kritiky pomohol upriamiť pohľad na trpiaceho Mesiáša v Lukášových pašiách. V známych slovách veľkonočného Evanjelia objavili dosiaľ nezachytené skutočnosti. Zaujalo ich trojstupňové zapretie Ježiša Petrom či Ježišova prítomnosť pri Petrovi, keď ho zapieral.

Postulant Andrej ich inšpiroval, ako bojovať s poludňajším démonom – acédiou. Hoci sa dnes prejavuje scrollovaním či prokrastináciou, ľudí opantávala už v časoch púštneho otca Evagria z Pontu či svätého Tomáša Akvinského. Táto strata napätia duše či pohodlnosť, ako acédiu Andrej predstavil, účastníkom obnovy nielen nastavila zrkadlo, no zároveň ich vyzbrojila do boja o pokoru a obrátenie sa od seba k druhým.

Akademická bodka víkendovej púte, diskusný seminár s bratom Samuelom, vytvoril priestor spoločne dumať nad kázňou porýnskeho mystika Jána Taulera. Text bol náročný, no v spoločnej diskusii vedenej bratom Samuelom získali jasnejšiu predstavu o ceste na miesto, kde prebýva Boh. Nejedného účastníka oslovilo poznanie, že je dobré držať sa na pozore aj pred malými pokušeniami, ktoré človeka môžu nenápadne rozložiť.

Program každého dňa bol popretkávaný časom na stretnutia s Bohom, pričom osobnú modlitbu oživovala modlitba Cirkvi v spoločenstve. Špecialitou duchovnej obnovy bolo spoločné mlčanie, ktoré im dovoľovalo spracovať vypočuté a nerušene zotrvať v prítomnosti živého Boha. Sobotné ticho však nebolo prekážkou prežívania spoločenstva. Práve naopak. Rozhovory a zdieľanie pri nedeľnom stolovaní u niektorých pokračovali aj cestou domov.

Katarína Adamčáková a Dorota Ničíková