Prvý predĺžený májový víkend sme opäť zavítali na Ábelovú. Už len cesta údoliami k Pustému dvoru sa mnoho ráz javí ako predzvesť raja. Obdivujúc stvorenie nebolo tomu inak ani tentokrát. Privítal nás brat Alan a my sme vytušili, že tento čas sa bude niesť nielen v znamení údivu nad stvorením, no najmä nad jeho Stvoriteľom. Po slávení sv. omše sme sa už takmer v plnom počte pozliezali na chvíľku úvodu a pár slov od bratov, čím sme započali Akadémiu s témou Aký je Boh?. Kompletórium dalo bodku nášmu dňu a vtedy nás ani Mestečko Palermo neprinútilo ostať bdieť dlhšie, než je potrebné.

Po rannom posilnení duše i tela, v kaplnke a jedálni, sme sa spoločne vrhli na prvé texty sv. Tomáša. Seminár pod vedením Mariána Janíka, ktorý sa k nám na tento deň pripojil, mnohých z nás očaril. Postupne sme sa prelúskavali Tomášovými textami a našimi úvahami s občasnými vzostupmi a pádmi myšlienkových pochodov. Vďaka tomuto semináru sme nadobudli napríklad aj mnohoraké pomenovania Boha, ako napríklad nehybný hýbateľ, nezapríčinená príčina, čo bolo neskôr ponúknuté od jedného z bratov ako možnosť užitia v osobnej modlitbe. Posúďte a pokojne užívajte.

Komu by sa však pozdávala romantickejšia predstava o osobnom vzťahu s Bohom, oslovila nás aj predstava, že tento mohutný a v podstate neopísateľný Boh na nás neustále myslí. Ani na chvíľku neprestane. Zrejme preto i my nemôžeme prestať myslieť na našich milovaných, keďže Boh, ktorý je Láska, nás milovaných myslí.

Okrem ďalších dych berúcich myšlienok stojí za zmienku Tomášova definícia milosti ako stvorená participácia na nestvorenej blaženosti. Nuž, zrejme ten pocit raja nie je len zdaním. Po čase oddychu s Bohom i ľuďmi sme sa pustili do ďalšieho bádania s bratom Alanom. Ten si pripravil pôdu pre slávne cesty sv. Tomáša o Božej existencii. Odhalil nám, ako tento svätec uvažoval o ľudskom nazeraní na svet a premietaní zmyslových obrazov do nášho intelektu. Po tomto úvode sme sa mali možnosť spoločne načerpať v chvíli ticha pri adorácii s eucharistickým Kristom. Nasledoval kvízový večer, na ktorom okrem hlavných cien nechýbala cena za humor: zubná kefka.

Sobotu sme začali prednáškou od brata Ireneja. Spoločne sme sa zamýšľali nad Božou dobrotou a nekonečnosťou. Mnohých nadchlo pripomenutie konať činnosť pre ňu samotnú. V samotnej činnosti sme schopní kontemplovať a ostávať tak v realite, nie sa z nej vytrhávať. Po čase oddychu, modlitbe a dobrom obede sme sa vrhli na argumenty sv. Tomáša o Božej existencii. Spoznávali sme tak Boha ako nehybného hýbateľa, nezapríčinenú príčinu, nevyhnutnosť, dokonalosť a cieľ. Adoráciu, kde sme odovzdali prežité a premyslené, vystriedala opekačka pri západe slnka. Idylka Ábelovej hladko prešla v diskusiu s témou vznešená dogmatika všedný život a my sme so špekáčikmi v bruchu zdieľali osobné skúsenosti o stretnutí Boha s človekom v každodennosti našich životov.

Nedeľou sme zakončili posledné argumenty o Božej existencii a s nimi aj túto Akadémiu. Postupne sme sa všetci porozliezali späť od vznešenej dogmatiky k všednému životu, plní myšlienok o Bohu a človeku, ktoré nám, verím, pomôžu lepšie kontemplovať realitu.

Ema Jackulíková