Fr. Štěpán Filip: Človek ako obraz Boží
Po stručnom prehľade vývoja chápania človeka ako Božieho obrazu sa prednáška zameria na systematické učenie sv. Tomáša Akvinského a na jeho korene v myslení sv. Augustína. Pozornosť bude venovaná trojitému rozlíšeniu Božieho obrazu v človeku: človek ako prirodzený obraz Boží, človek ako nadprirodzený obraz Boží a človek ako obraz slávy. Ukážeme, že základom podobnosti človeka s Bohom je jeho rozumová prirodzenosť, ktorá dosahuje svoje naplnenie v poznaní Boha a v láske k nemu.

Fr. Efrem Jindráček: Filozofické dôkazy existencie anjelov
Existencia „separovaných substancií“, v širšom povedomí zúžená na „existenciu anjelov“, zaujíma v diele sv. Tomáša pomerne významné miesto. Hoci ich existenciu prijíma prevažná väčšina starobylých kultúr na základe náboženských alebo mytologických predpokladov, sv. Tomáš dokazuje ich existenciu aj čisto racionálne, filozoficky. Jeho argumentácia v tejto veci prešla určitým vývojom, takže po postulovaní dokonalého vesmíru a vysvetlení pohybu nebeských telies prevládol dôraz na démonické fenomény, ktoré sú zmyslovo vnímateľné a nemožno ich vysvetliť inak než pôsobením nemateriálnej a inteligentnej entity.

Duša ako jediná esenciálna forma človeka
Čo je esenciálna forma a koľko ich môže utvárať jednu ľudskú bytosť? Aristoteles a Tomáš Akvinský tvrdia, že v každom jednotlivcovi môže byť len jedna jediná. Mnohí myslitelia, vrátane kresťanských teológov, však tento názor nezdieľali a možno ho nezdieľajú ani dnes. Nech už na túto otázku odpovieme akokoľvek, dôsledky sú obrovské, a to tak v antropológii, ako aj v kristológii, ale napríklad aj pri niektorých liturgických obradoch. Náuka o jedinečnosti esenciálnej formy sa tak stala jednou z najcharakteristickejších téz tomizmu.

Fr. Lukáš Fošum: Prepojená liečba smútku a bolesti: konkrétny príklad Tomášovej antropológie
Súčasné prístupy k fyzickej a duševnej bolesti sa čoraz viac zameriavajú na človeka ako celok a na spôsob, akým sa v ňom bolesť a smútok navzájom prelínajú. To, čo trápi telo aj dušu, nemožno chápať oddelene, pretože oboje vyrastá z jednoty ľudskej osoby a jej prežívania. Napriek tomu sa často stráca schopnosť nazerať na tieto skutočnosti v ich celistvosti, okrem iného aj vplyvom roztriešteného poznania rôznych vied o človeku. Inšpiratívne zostáva Tomášovo chápanie, ktoré vníma smútok duše a bolesť tela ako vzájomne prepojené prejavy jednej ľudskej skúsenosti. Práve v tomto antropologickom rámci sa ukazuje, že bolesť a smútok nie sú len negatívnymi stavmi, ale aj miestom, kde sa človek učí rozumieť sám sebe a hľadať cestu k uzdraveniu.

Fr. Metoděj Němec: Vzbura tvorov: pád anjela, pád človeka
„Vynálezcom“ hriechu je diabol, „otec lži“ a „vrah od počiatku“ (Jn 8, 44). Na úsvite ľudských dejín potom zvádza do logiky vzbury aj človeka, ktorému do života tak vstupuje porušenosť a smrť. Zatiaľ čo v prípade čistého ducha je prvotné rozvinutie pýchy proti Bohu nezvratné, človeka ako duchovnú a telesnú bytosť prichádza zachrániť božský Vykupiteľ.

Prof. Tomáš Machula: Temporálny rozmer ľudského a anjelského života
Ľudia aj anjeli sú stvorenia, a teda bytosti zložené z potencie a aktu, čo sa prejavuje odlišným spôsobom u ľudí a odlišným spôsobom u anjelov. Jedným z charakteristických rozdielov je chápanie času u ľudí a anjelov. Hlavnými oblasťami, v ktorých sa táto skutočnosť prejavuje, sú spôsob, akým anjeli a ľudia poznávajú, ako sa morálne rozhodujú a akú úlohu zohráva telesnosť u ľudí a netelesnosť u anjelov.

Fr. Vavrinec Mitro: Interakcia anjelov a ľudí vo vybraných biblických textoch
Prednáška sa zameria na vývoj chápania anjelov vo vybraných biblických textoch od najstarších po najmladšie texty Svätého písma. Pozrieme sa, ako sa mení ich úloha od Božích poslov k výraznejšie profilovaným sprostredkovateľom Božej vôle a ochrancov človeka. Pozornosť zameriame na konkrétne formy ich pôsobenia – zjavenia, vedenie, varovanie či zásahy do dejín jednotlivcov.

Fr. Augustín Jonák: Čo robí človeka človekom?
Pri úprimnom zahľadení sa do seba samého si musíme priznať, že nosíme v sebe zvieracie pudy. No takisto rozpoznávame, že sme schopní veľkých vecí – až po vzdanie sa vlastného života pre druhého. V prednáške predstavíme ľudskú dušu a jej vlastnosti, na základe čoho si následne ukážeme, aké miesto zaujíma ľudská bytosť v rámci stvorenstva.

Ako muža a ženu ich stvoril
Náuka o človeku ako telesnej bytosti stvorenej na Boží obraz musí zahŕňať aj poznávanie toho, kto je to muž a žena. Ktoré vlastnosti majú obe pohlavia rovnaké a v čom sa naopak odlišujú? Ktoré úlohy majú spoločné a ktoré úlohy sú špecifické pre každé pohlavie? Vychádzajúc z textov svätého Tomáša budeme v priateľskom duchu diskutovať o otázkach, ktoré sa bytostne dotýkajú každého z nás.

Fr. Cajetan Cuddy: Bytie, poznanie a umelá inteligencia
Prednáška bude skúmať vzťah medzi bytím a existenciou, ľudským poznaním a tým, ako umelá inteligencia „poznáva“ veci. Zameria sa na presnú povahu poznania a podstatné rozdiely medzi ľudským poznaním a „poznaním“ umelej inteligencie.

Poznanie anjelov a poznanie umelej inteligencie
Prednáška ukáže, ako anjeli poznávajú skutočnosť. Porovná a odlíši anjelské poznanie od umelej inteligencie.

Dr. Matthew Minerd: Habitus: Kľúčový pojem pri hodnotení umelej inteligencie a ľudského poznania
Skôr ako sa spýtame, či je umelá inteligencia prospešná alebo škodlivá, musíme najprv určiť dobro, podľa ktorého sa takýto úsudok robí. Spomedzi mnohých relevantných kritérií má osobitné miesto dobro ľudského poznania. Na rozdiel od božského alebo anjelského poznania je ľudské poznanie založené na našej podmienenej minulosti. Je to akt, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom habitu podliehajúceho postupnému rastu v čase. Prednáška preskúma metafyziku habitu ako rámec na pochopenie toho, čo je vlastné a neredukovateľné v ľudskom intelektuálnom živote. Na tomto základe sa následne venuje konkrétnym dôsledkom, ktoré má umelá inteligencia pre formovanie a činnosť ľudského intelektu.

Fr. Christian Pesme: Slobodná vôľa
Čo je slobodná vôľa? Vyžaduje sloboda možnosť konať zlo? Ako sú svätí a blahoslavení vzormi a šampiónmi slobody? Tomistická antropológia predstavuje kľúč k pochopeniu toho, ako naše základné zameranie na absolútne Dobro nie je prekážkou slobody, ale práve jej základom.

Rozumný živočích
Racionalita preniká každú oblasť nášho ľudského života a otvára ju pôsobeniu milosti. Duchovný rozmer preniká celé naše bytie. Naša živočíšna prirodzenosť, preniknutá rozumom a milosťou, sa stáva ľudskou a posvätenou. Ignorovať túto skutočnosť znamená upadať späť do živočíšnosti. V prirodzenom poriadku neexistuje nič natoľko nízke, aby to bolo nedôstojné milosti alebo ju odpudzovalo. Samotné Slovo sa stalo telom a ponúka sa nám ako vzor ľudskosti vo všetkých ohľadoch.