Historicky 1. duchovná obnova Akadémie Tomáša Akvinského je za nami. Silencium. Slovo, ktoré v dnešnom dynamickom a hlučnom svete u mnohých vzbudzuje obavy. No práve toto silencium, počas niektorých častí dňa, nám vytvorilo úrodnú pôdu pre to všetko krásne, čo sme si mohli z tohto víkendu pred Veľkou nocou zobrať.

V piatok večer nás okrem brata Samuela a Vavrinca privítala aj hviezdna obloha, neskutočné ticho a čerstvo upečená žemľovka. Večerný program sme po sv. omši začali rovno vstupom do porovnania Lukášových pašií s Markovými. Skrze Lukáša, ktorý Ježiša celý čas vyobrazuje veľmi majestátne, sme mohli hlbšie spoznať obsah jednotlivých veršov, ako napríklad Petrovo trojité zapretie Ježiša, pri ktorom prvýkrát zaprel Jeho samého, ďalej zaprel svoje vlastné učeníctvo a napokon aj jeho pôvod – všetko, čo bolo kľúčové pre jeho identitu učeníka. Silná myšlienka sa týkala aj vyvrcholenia tohto zapretia, kedy to bol práve Ježišov pohľad Petrovi po zaspievaní kohúta, ktorý v Petrovi spôsobil rozpamätanie sa na prorocké slová a pocit výčitky. Áno, pohľad Ježiša, ktorý napriek tomu, že je zviazaný, aj tak sa stále obracia smerom k nám.

Po svätej omši a obede, počas ktorého sa rovnako ako pri iných jedlách čítala kniha od Cherstestona, sme voľný poobedný slnečný čas strávili na lavičkách vonku s kávičkou v ruke, v príjemných rozhovoroch a diskusiách o živote. Zdravotnú prechádzku sme spojili s modlitbou ruženca, po ktorej nasledovala Benjamínova prednáška o modlitbe srdcom. Tá bola zakončená pozvaním do pôstnej výzvy „Čas pre Boha“, ktorú Benjamín vytvoril. Vlastnú skúsenosť modlitby srdcom sme mohli zažiť aj na následnej adorácii, ktorá bola pre mnohých silným duchovným zážitkom stretnutia s Pánom. Po večeri bola namiesto tradičného zábavného večera diskusia o kázaní fr. Jána Taulera s názvom „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a pije“ (Jn 7, 37). Tauler nás pripodobňuje k jeleňovi, ktorého prenasledujú jednak veľké hriechy, ktorým sa snažíme ako-tak vyhýbať. Lenže potom sú tu aj malé šteňatá, ktoré symbolizujú malé hriechy a ich závažnosť si často neuvedomujeme, no rovnako nás ľahko vzdialia od Boha tým, že mu zoberú prvé miesto v našich životoch.

Večer sme strávili v hlbokých rozhovoroch, hraním našej tradičnej obľúbenej hry „Mestečka Palerma“ a podaktorí ho ukončili až spoločnou modlitbou Matutína v kaplnke o tretej ráno. Nedeľné zdieľanie ukázalo, ako bol pre nás všetkých tento víkend duchovne silný, ale aj krásny a oddychový. Odchádzalo sa ťažko, no tešíme sa na ďalšiu Akademiatu.

Ivana Wallenfelsová a Katarína Božiková