Rok 2026 sme začali vôbec prvou víkendovkou Akadémie sv. Tomáša Akvinského a otvorili sme ho spôsobom, ktorý pohladil dušu, rozum aj telo. Naše kroky viedli na Pustý Dvor pri Ábelovej – miesto, ktoré nás privítalo nielen tichom a pokojom, ale aj nádhernou bielou perinou, ktorá akoby podčiarkovala čistotu témy, ktorej sme sa mali venovať: „Na počiatku bolo dobro“.

Cesta za poznaním Najvyššieho sa začala už samotným príchodom a stretnutím s novými ľuďmi, s ktorými sme zdieľali túžbu po poznaní. Snehové podmienky nám pripravili nečakane nádhernú atmosféru. Už v úvodných momentoch spoločného putovania v mrazivej prírode sme zakúsili nemalú dávku skvelého humoru, pokoja a hlavne spoločenstva, ktoré sa vytvorilo vskutku bleskovo a veľmi organicky.

Program bol veľmi príjemnou a vyváženou mozaikou modlitby, hlbokého štúdia a radostného spolunažívania. Pod vedením bratov dominikánov sme sa ponorili do tajomstiev, ktoré hýbu dejinami spásy:

Fr. Alan nás sprevádzal prednáškami o diele stvorenia u sv. Tomáša, kde sme hľadali korene všetkého bytia v Božom pláne.
Fr. Samuel nám zas pomohol poodhaliť náročné, no dôležité tajomstvo dedičného hriechu, bez pochopenia ktorého nevieme plne doceniť veľkosť nášho vykúpenia skrze obetu Ježiša Krista.

Duchovný rytmus liturgických modlitieb, od ranných chvál až po nočné kompletórium, dopĺňal hlboký pokoj od Pána Boha, ktorého milosti sme mohli požívať počas každého bodu programu. Večermi sme sa mohli sústreďovať na vzájomné budovanie spoločenstva a priateľstiev, ktoré boli vitálnou súčasťou tejto Akadémie. V piatok večer sme sa oddali tajomnej hre Mestečko Palermo, kde nejednému obyvateľovi nebolo radno dobre spať. Večerný program soboty pod taktovkou Andreja priniesol do našich radov vôbec nie nevšednú, ale práve naopak, veľmi živú a zábavnú atmosféru v podobe rozmanitého kvízu, ktorý sa pekne dotýkal Božieho slova, tém a bol doplnený vkusným prevedením cez rôznorodé aktivity.

To najdôležitejšie však prišlo v závere. Slová fr. Alana o Božej láske sa hlboko dotkli, veríme, že mnohých sŕdc. Pripomenul nám zásadný rozdiel v milovaní: kým my ľudia milujeme niekoho alebo niečo preto, lebo je to dobré, u Boha je to presne naopak. Boh miluje, a preto je to dobré. Tento aspekt Boha sa nás nesmierne dotýkal… Veru, na tejto víkendovke sme znova mohli zažiť práve túto lásku od Otca a radosť zo spoločenstva.

Vďaka tomu sme z Pustého Dvora odchádzali s vedomím, že sme milovaní nie pre to, čo robíme, ale pre to, kým sme v Jeho očiach a že príčinou, prečo sme tu, je to, že On si nás z lásky vymyslel (stvoril). Týmto nám Akadémia opäť pripomenula pravdu, že Boh je tou príčinou, ktorá všetko udržuje pri bytí. Na koniec už len môžeme konštatovať, že je vždy príjemné nechať sa obdariť múdrosťou a Božou prítomnosťou, ktorá na tejto víkendovke nechýbala.

Jakub Baník